Brána snov
Nájsť pokúšam sa v nás, tú uplakanú tvár,
V nej odhalí sa zas, prúd odhodených chmár.
Viem, zanedbávam zas, hrám našej lásky chór,
Hrám melódiu krás, zvuk tónov má Amor.
Za sebou zatváram, tú bránu plnú snov,
Za tebou utekám s obálkou krásnych slov,
Za nami zostáva aj cesta života,
Na nej však zostáva len smútok clivota.
Dve kvapky rosy
Nehľadám v láske žiaden svár,
sen sa mi sníva len o tebe,
usmej sa krátko na pozdrav,
dve kvapky rosy daruj sebe.
Nepadám na zem z oblakov,
daruj mi pohľad modrých očí,
nehľadám mladosť zázrakov,
od ktorých radosť, láska bočí.
Vychádzaš z dverí v nálade,
rozdávaš úsmev všetkým s tebou,
natrháš kvety v záhrade,
vyzdobíš šaty samou sebou.
Nachádzam v tráve rosu,
zbieram ju zas do dlaní,
chladím ti nohu bosú,
pamätáš jak vlani?
Odchádzaš do tmy nocou,
pozerám sa po tebe,
odmietam túžby mocou,
zamknem ich len v sebe.
Zanecháš smútok vo mne zas,
na tvári zaskvie sa ti slza,
na nebi zhášam hviezdy jas,
na teba hľadím z mrakov spoza.
Hádam sa nezmením
Hľadám k tebe lásku stratenú,
žiadam nádej vášeň skrotenú,
padám lásky šípom skolený,
hádam sa nezmením.
Sadám k stolu hladom zmorený,
zbadám v tvári pohľad zasnený,
zvadám očí slza zabráni,
hádam sa nezmením.
Podám vodám chuť v pohári,
schádza ku nám z oblohy,
dodá vlnám ladné tvary,
hrádze túžby nezborí.
Slzám v očiach nádej objavím,
oddám sa jej citom láskavým,
hrádzam vodu už nezastavím,
hádam sa nezmením.
Hviezda Nova
Nočnú oblohu očami zdieľať,
nájsť si polohu s hviezdami spievať,
na lúke ležať pozerať na ne,
pocítiť vietor, vanie.
V žiari mesiaca pod rúškom noci,
cez stromy hľadiac k ich hviezdnej moci,
nájsť hviezdu šťastia pozvať ju dolu,
spievať s hviezdami, spolu.
Keď Nova hviezda zaspieva,
jej melódia zaznieva,
v hlbokom tichu súhvezdí čo poznávam,
lásku kométe vyznávam.
Keď ranná hviezda noc nám odhlási,
nebom rozhodí už plavé vlasy,
vtedy sa stratí jej nočná krása
zazneje pieseň, hrá sa.
Chýbaš mi
Zajtra zasa slnko vyjde ako každé ráno,
s ranným lúčom ku nám zíde, vietor ho dá nám.
Nepočujem Tvoje slová, nepovieš mi áno,
myšlienka je pre mňa nová, ako s ňou žiť mám.
Nepočujem Tvoje kroky, hľadám tvoju lásku,
prežili sme život spolu, zostávam tu sám.
Chcem pobozkať Tvoje ruky, nevydáš z úst hlásku,
pozbierané Tvoje slzy, schované ich mám.
Prosil som ťa neodchádzaj, chýba mi Tvoj úsmev,
tvoje vlasy nenachádzam, čo s tým robiť mám?
Chýba pohľad Tvojich očí, spánok na nich usne,
Samota je pre mňa nová, ako s ňou žiť sám.
Tvoj úsmev márne hľadám,
blúdim sám, kam mám ísť,
Tvoj pohľad ma nezbadá,
láska k nám musí prísť.
Na krídlach rána
Na krídlach rána priletím s tebou,
vznášaš sa ľahko, prenikáš vzduchom,
na krídlach rána preletíš nebom,
na ceste mávaš slnečným rúchom.
Na krídlach rána preletím vodou,
neverím v nádej, spokojný som,
na krídlach rána z rôznych dôvodov,
dažďom a ľadom zmáčaný som.
Stále mi vadí, že pre mňa vzlykáš,
zostávam stáť na dráhe sám,
počujem slnko si s hviezdou tykať,
na nebi dúhu zlomenú mám.
Na krídlach rána oblakom temným,
od dažďa, rosy zmáčaná tvár,
utriem ju zľahka závojom jemným,
nečítaš príbeh, zatváraš snár.
Nad ránom
Nadránom stojím tam, kde čaká láska,
za nocou smutnou hľadám ranný svit,
neviem však, kde nad ránom hlavu strácam,
svoju lož, svoju tvár, svoj pocit.
Nadránom čakám tam, či prídeš znova,
nad rannou rosou vidím hmlový štít,
k nemu len pár modrých očí hľadám znova,
svoju lož, svoju tvár, svoj pocit.
Zrána, keď prší rosa, trávou Ťa hľadím sám,
stojíš v nej sama smutná a bosá,
z úsmevu Tvojich pier radosť mám.
Nezatváraj
Sám stratený, pohľadom zmetený,
máš smutnú tvár bez slzy.
Čas zvrátený, úsmevom vráteným,
smutných očí ma mrzí.
Už otváraš nadránom obzory,
v sne prichádzaš usmiata.
Už nespúšťaš na ceste závory,
je zas snehom zaviata.
Mám vždy v noci predstavu reálnu,
zas ma čakáš v zatmení.
Prebrodím sa cez rieku tak kalnú,
na čistú ju premeníš
Tvoj splatený rozhovor s hviezdami,
mi zlú správu oznámi.
Už nebežím bez závor cestami,
čas nádeji zabráni.
Nezatváraj okno lásky,
mám slnka lúč na dlani.
Neponáraj sedmokrásky
v rieke Tvojich poznaní.
Nenaháňaj lúčne kvety
určite Ti nezvädnú.
Nepospájaj vety v svety,
počujem z nich len jednu.
Smútok v tvári
Máš zasa smútok v tvári, dáš očiam sĺz dva páry,
z hladiny vody, nevedú schody, návrat sa už nedeje.
Nespievam ódy lyrickej módy, mám závraty nádeje.
Mám hlavu plnú teba, sám, čakám teba z neba,
otváram zámok , čistej lásky, zostávam stáť na prahu.
Oddám sa túžbe bez nadsádzky, naberiem síl a odvahu.
Do dlaní svetlo naberám, keď prší láska na mladosť,
cestou sa k tebe uberám, z nej srší túžba a radosť.
Nachádzam znova odvahu, so životom sa pasovať,
pokladám nádej na váhu, lásku ku tebe zachovať.
Stratená
Vznášaš sa tmou, nad riekou stratená,
nepadáš s hmlou do pravdy vrátená.
Máš iba seba, tou túžbou skrotená,
zas padá z neba, tá hviezda bez mena.
Keď úsmev na tvári, sa všetkým zdá,
keď túžbou zažiari, láske sa vzdá.
Sám chodím mestom, vznášam sa v objatí,
samotou, trestom mám nádej v zajatí.
Len malým gestom, súhlas mi naznačíš,
však týmto textom, už nádej nestratím.
Tvoja tvár
Keď Tvoja tvár úsmevom zažiari,
tých očí pár s nádejou na tvári,
prechádzka v noci, ponúka pocit,
keď mesiac rozžiari nebo,
zlanári s tebou nás.
Keď tvoja ruka mihne sa priestorom,
hojdám sa sám, ďaleko za morom,
tvoj úsmev zrána, už nie si sama,
oči jak jantáry, na tvári
dva páry, nezmary máš.
Na rohu stojím, na teba čakám
dažďom zmočený,
vody sa bojím, teba sa ľakám
láskou zaskočený.
S kvapkami dažďa z neba sa pohrávam,
Nie láska každá, vždy s tebou zostáva,
utekám s vierou, nádeje mierou
Keď úsmev na tvári zažiari,
obdarí, očarí nás.
Úsmev
Tam kde slnko zapadá,
tam chodíš nerada,
tam v tvári smútok nachádzaš,
tam vo sne lásku nezvádzaš.
Mám túžbu jedinú,
sám teba privinúť,
nám obom šťastie privolá,
keď s túžbou nádej plápolá.
Máš úsmev v tvári,
rád si ho pamätám.
Čas mi ho nezmarí
zas navždy zahatá.
Pod nočnou oblohou
hviezd s čiernou rozlohou,
svit jednej hviezdy zasvieti
lúč svetla k tebe doletí.
Veselá ruža
Utekáš lesom, máš ľahké kroky,
slnkom sa snúbi aj tvoja tvár,
lesom kde nie som, už celé roky,
tri staré duby, tých stromov pár.
Hľadám ťa v tráve, na kvapkách rosy,
nachádzam práve na hrude skál,
stopu tej dlane zašliapnem bosý,
myšlienky hravé odletia v diaľ.
V záhrade ruží strácam stopu,
nesplatíš úsmevom dlh,
v ruži čo túži vzdať samotu,
dostáva lásku navrch.
V záhone ruží, vidím ťa zaspať,
smiech Tvojich očí pobozká vlas,
ruža čo túži hru lásky zahrať,
pohľad keď zočím, hneš strácam hlas.
Viem
Viem, neprídeš viac, slnko máš nad hlavou,
viem, nočný mesiac nehrozí páľavou,
viem, obzory v nás zahalí tmou bielou,
viem, že nemám čas prebehnúť alejou.
Viem, zas príde jar, keď bude tráva rásť,
viem, z oblakov chmár vyženie slnko nás,
viem, oblohy tvár vysmeje sa nám zas,
viem, keď stromov pár vyčarí mnoho krás.
Noci sa pýtam, kde nájsť lásky tvár,
ráno ma víta smutná vo dverách,
nádej ma čaká, už nemám vôbec strach,
diaľka ma zláka bozkom na perách.