Nečakaj noc
Nehľadaj v nás, to čo dnes strácaš
nevchádzaš sám do dverí,
počuješ hlas, ulicou kráčať,
zastavíš čas, neveríš.
Nečakaj noc, keď slnko svieti,
pohrávaš sa s úsmevom,
čakáš pomoc, nádej zasvieti,
schovávaš sa pod snehom,
Vietor už berie úsmev z tvárí
hlási prímerie obom nám,
do sŕdc naberie dúšok jari,
ráno, keď vyjde slnka chrám.
Večerné tóny
Keď vchádza smiech
v tvári ho máš,
padá zo striech,zranený,
Nespáchaš hriech,
nápev mi dáš,
počuť z nebies, blažený.
Poznáš tých slov,príval neškodný,
Otváram vánku okno dokorán,
Prechádzaš cestou, nocí neschodných,
Vonia na nich orgován.
Odprevaď plač,
bez sĺz zbolených,
už sa nemrač,usmev rozdaj,
Keď ukrývaš tvár,
v tónoch večerných
mám ich zopár – neverných
Vlak
Zas odišiel vlak,
nabral rýchlosť v stanici,
strácam však zrak,
slza ti schne na líci,
mráz nespálil tvár,
čo slnko zohrieva,
tvár zbaví chmár,
úsmevu prospieva.
Deň vystrieda noc,
nemá farbu belasú,
preň núka pomoc,
ľahko zmení ju v krásu.
hrám oddám sa sám,
dnes už neprehrám,
drám letných sa vzdám,
ich lúče preberám.
V záhrade snov,
dvere otvorím,
Zvádzať ma hrou,
ti – do – vo -lím,
V zajatí slov,
verše vyslovím,
S myšlienkou tou,
cestou postojím.
Bútľavé albumy
Dnes ráno nájdem v údolí kvet,
ukončí v vlažnom náručí let,
tam, kde sa pohrám s vôňou jari,
tam, stelie slnko spánok v Tvári.
Keď struna v srdci tóny už dohrá,
muzika, hudba zaznieva dobrá,
tam, kde sa oddám dúškom leta,
tam kde čaká lásky od veta.
Stromom v náruč padám,
do nich obraz kladám
bútľavé albumy otvorím
do lístia ich ponorím.
Balada pre anjelov
Na múre dávnych želaní
v náručí ranných svitaní
v záplave strohých želaní
v nápore túžby zlyhaní
Oblohou pláva planéta,
nad hlavou hviezda prelieta
dostáva nádej do sveta,
zasvieti až konom leta.
Počkáš na radosť života
trápi ťa jeho istota.
V záhrade Tvojich poznaní,
v nálade smutných mlčaní,
kráčal si prázdnou ulicou,
pozeral za krásavicou.
Návnadou chvíle života
čakáš na znenie pozvaní
záhadou duše čistota
počuješ hlasy stonaní.
Nádhernou nocou prichádzaš
spútanou mocou v nádeji
zronenú lásku priznávaš
nájdu ma tvoji anjeli.
Záblesky túžby po tebe
zhášajú mraky na nebi
nevedia vôbec o sebe
stretnú sa možno dakedy
Pod múrom tajnej nádeje
v nápise visí vyznanie
s úsmevom sa nám vysmeje
vietor priveje priznanie.
Krásu tvojich očí nevidím
slzami solí zaliate
nádheru hviezdy závidím
nepríjmem prosby zakliate.
Zaspomínaj
Vyšla hviezda nad horami,
za vysokými stromami,
svietila na lúku farskú,
na dedinu, na kovarskú,
zaspomínaj
Spomínaj na mladé časy,
šíre polia, lúky krásy,
vietor veje, konár praská,
v diaľke dedina kovarská,
zaspomínaj
Spomienky Ti zostávaju,
lásku v srdci schovávajú,
srdce zviera láska chlapská,
Tvoja dedina kovarská,
zaspomínaj
Vlak v stanici
Zas odišiel vlak,
nabral rýchlosť v stanici,
strácam však zrak,
slza mi schne ma líci,
mráz nespálil tvár,
čo slnko zohrieva,
Tvár zbaví chmár,
úsmevu prospieva.
Deň vystrieda noc,
nemá farbu belasú,
Preň núka pomoc,
ľahko zmení ju v krásu.
Hrám oddám sa sám,
dnes už neprehrám,
Drám letných sa vzdám,
ich lúče preberám.
V záhrade snov, dvere otvorím,
zvádzať ma hrou, ti – do – vo -lím..
v zajatí slov, verše vyslovím,
s myšlienkou tou, cestou postojím.
Nepozeraj von
Nepozeraj von,ranný mesiac hore dohára,
nepočuješ zvon, pozri na dno lásky pohára.
Nemaríš tu čas, vítaš príchod nás,
nad ránom vždy zazvoní, zazvoní zvon čarovný,
sme si trocha podobní, čakám na teba.
Ten tvoj pohľad bezmocný, je tak trocha náhodný,
rozdaj úsmev čarovný, neba netreba
Zastavíš sa tam, odkiaľ ranné slnko vychádza,
objaví sa klam, ranná hviezda už odchádza.
Už viem o tom sám, kam odchádza nám.
Priláka ta hviezdy jas, nemáš na ňu vôbec čas,
odhoď z očí plavý vlas, pohľad pre teba,
ponúkni jej lásku zas, zaspieva jej matný hlas.
Osloví ťa túžbou včas, tečie do neba
nezaspím tu sám, slnko ráno okná otvára,
pošle lúče k nám, ranný mesiac hore dohára,
zahrá ódu nám, piesen v srdci mám.
Strácaš pohľad zámerný, stráž si pocit nádherný,
Vzdávaš úctu pre nádej, – tam nachádzaš radosť z nej
Vzdávaš sa len v ťažkých hrách, kráčaš cestou v sivých hmlách,
Túžba, život s krídlami, priletia za nami…
Parížanka
V Paríži na nábreží sám
čakám na krásnu Parížanku.
Na rohu stojí starý chrám,
do klopy saka ružu dám.
Na moste ponad Seinu tam,
pozval som krásnu Parížanku,
z očí som nádej vyčítal,
som sa na meno opýtal.
S vetrom letí úsmev šťastný,
príde metrom, deň je krásny,
objaví sa, pre ňu chvíľu mám…
Na rohu starej ulice
potulný harmonikár hráva,
volí veselé stupnice,
niečo mu do klobúka dám.
Márne som na nábreží stál,
čakal na krásnu Parížanku,
darmo som sa jej lásky bál,
zostal na rohu celkom sám.
Matmazel nádej neprišla,
čakal som krásnu Parížanku,
z tej túžby láska nevzišla,
odišla navždy, neviem kam.
V ušiach hrá mi marsejéza,
z jej príchodu hypotéza,
že z Eifelovky zleziem schody sám…
Na rohu starej ulice
potulný harmonikár hráva,
volí móllové stupnice,
niečo mu do klobúka dám.
Obydlie tónov
Skrývam ťa v dlaniach času,
Hľadím pár mihalníc,
mám scénar pre tvoju krásu,
jej líniu hraníc.
Prebývaš v obydlí tónov,
máš záznam nôt doma,
zahráš takty miliónov
nôt zahraných dvoma.
Oblohou letí múza,
získava hviezdy jas,
melódiou tvorí kúzla,
počuješ iba môj hlas.
Poď so mnou tou riekou plávať,
nájdeme tóny hravé,
možno ich s tebou hrávať,
tie melódie pravé…
Swing v taxi
Tak si sedím v taxi a
a spievam si len tak – si.
Ulica sa mení v dojem ucelený,
pridám zvuk na maxi.
V taxi okno stiahnem,
nohy si natiahnem,
zamierim na Ring,
pustím dobrý swing,
v taxi po ňom siahnem.
Po chodníku kráča,
krk za ňou otáčam,
ako boxer v ringu,
v rytme piesní swingu,
uvidím ju, sfingu.
Počkaj na mňa kráska,
z tváre zletí maska,
z mercedesu máva,
znamenie mi dáva,
že nebude to láska.
Čardášové dievča
Tancuj dievča so mnou do rána, muzika nás k tancu poháňa,
Tancuj dievča so mnou celý deň, nevyplač si oči čierne preň.
Zahraj primáš veselú, tvoju pesničku nám celú,
Toč sa dievča, toč sa v čardáši, nech ťa melódia nestraší.
Keď počujem husle primáša, radosť do srdca mi prináša,
Rýchle tempo toho čardáša, nad parketom dievča nadnáša.
Tóny znejú veselé, vytočím dievča nesmelé,
Keď počujem túto hudbu hrať, hneď do tanca musím dievča brať.
Zatancuj si dievča zvesela, pieseň po doline letela,
Toč sa dievča pekne dokola, by si viacej smutná nebola,
Nehraj primáš presmutnú, na tú všetci hneď zabudnú,
Od večera hraj mi do rána, tvoja pieseň smútok odháňa.
Krajina „Mladosť”
Oblohou plávajú mraky,
hľadajú cestu najuh,
nemajú nebeské vlaky,
uzavrú bez konca kruh.
Mám túžbu ísť tým vlakom,
do detstva, k nám, k priateľom,
z okna zamávať vtákom,
pútnikom, anjelom.
V krajine nazvanej mladosť,
prežiť opäť zopár chvíľ,
rozdávať priateľom radosť,
preletieť k nim zopár míľ.
Uvidieť tvár blízkych doma,
povedať pár krátkych viet,som
nestihol pred rokmi dvoma
dnes ich doma dávno niet.
Pobehnúť dolu ulicou,
čo viedla k nám zo školy,
zaamávať všetkým s úsmevom,
ich spomienka nebolí.
Tam doma v krajine „Mladosť”,
Prežiť znova chviľ zopár,
pocítiť pre mladosť slabosť,
nezbúrať detstva oltár.